- Bipin Tiwari
- February 22, 2022
Nepali Poem | सोचमा म एक उच्छृङ्खल विदारित | Bipin Tiwari
सुदूर एक सँगिनीले भनेकी थिइन् कृपया तपाईं आफू भएर होइन अरू भएर सोचि दिनु वा त सोच्नु अघि अरुको स्थान
सुदूर एक सँगिनीले भनेकी थिइन् कृपया तपाईं आफू भएर होइन अरू भएर सोचि दिनु वा त सोच्नु अघि अरुको स्थान
Tiny scattered moments, Sprinkled on the garden of memories. Strolling, barefoot, on them It feels I’ve wandered too far. Now
हरेक दिन हिड्दछु उही बाटो झेला बोकेर, खाली झोलामा सपनाका भारी साँचेर। सबै बुझेर नि अन्जान बनी सबै हुन्छ भन्दै
I don’t know if this age is the reason, or its me It feels like lost though surrounded with lots of
My life was going on, Moving on, Through flowers and thunderstorms, But I was okay, I was fine, I was
I want to write letters, I want to push myself forward. Letter writing can make you strong, It always supports
मलाई थाहा छ विगत बिर्सन सजिलो छैन विगतलाई बिर्सन पनि हुदैन तर विगतले वर्तमानको बाटो नै बन्द गरिदिन्छ भने अनिश्चित
You are the one, Who came to me. When my life was undone, No future could I see. You brought
My son has left me, Such a curse you’ve given him, My dearest. Fourteen years in wilderness, And I live
अनिदो नै उसको बिहानी भयो आँखामा सपना विस्मित थियो ऊ सोचमग्न भयो- धेरै भएछ उसले सपना नदेखेको देखोस् पनि कसरी
I like to go in school, Where we read and play with tool, I never miss my class, Because I
जले बारीमा खर, त्यो खरको कुरा हो धुरीमा जलेपछि त घरको कुरा हो सँगै साथमा छैन तर साथमै छ सँगै